reklama

Pohľady z kolóny

Ľudia sú naozaj rôzni, len málokedy je však čas na to, aby sme mohli ich odlišnosť pozorovať. Včera sa mi cestou z práce takáto chvíľka naskytla a patrične som ju využil. Poďakovať za ňu môžem bratislavským cestárom, ktorí sa hore na Kramáre nehrnuli, takže prvých sto metrov z práce sme s priateľkou išli rovných 65 minút.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Martinka sa vyzula z premočených čižiem, vyložila si nohy na palubnú dosku a bola spokojná, že kúrenie v aute začína po prvých minútach pracovať. Ja som bol spokojný a hrdý na svoje zimné pneumatiky, ktoré zdolali ľadové a snehové nástrahy parkoviska, zatiahol som ručnú brzdu a pustil som CD, otrasne často prerušované dopravnými správami. Pred nami kolóna áut, za nami kolóna áut, v poslednom čase bratislavská idylka.

Nebolo treba čakať dlho a prefrčalo okolo nás prvé auto, ktoré sa snažilo obísť celý dlhý zástup. Križovatka pod nami bola ale neprejazdná, tak sa auto za výdatného túrovania motora na piatykrát otočilo a rýchlosťou neprimeranou stavu vozovky nás ofúklo znova. Stihol som si všimnúť akurát ľavú ruku položenú na pravej strane volantu a telo naklonené na tú istú stranu. Usmial som sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Martinka sa už začala ošívať a dumať nad príčinou tejto dopravnej situácie, v ktorej sme boli podľa nej už pol hodinu. V skutočnosti prešlo iba desať minút. Šofér pred nami vystúpil a zapálil si cigaretu. Ja som skontroloval priemernú spotrebu a po zistení, že pekne stúpa, som vypol motor. Teplota pomaly klesala spolu s Martininou náladou.

Začal som si všímať chodcov, ktorí to na ľadovom chodníku nemali vôbec ľahké, tak radšej išli po ceste, veď na nej nebola žiadna premávka. Jedna pani, keď konečne dovidela na číslo trolejbusu, ktorý stál v križovatke ešte dlhšie ako my, sa optimisticky rozbehla na neďalekú zastávku. Keď dobehla k hlavnej ceste, zarazila sa a spomalila do chôdze, obzerajúc sa okolo seba v nádeji, že niekto iný snáď utekal tiež. Peších bolo násobne viac ako zvyčajne, na križovatke si išli kruky povykrúcať aby dovideli, či sa v diaľke niečo nehýbe. Niektorí zvesili ramená, iní odhodlane pokračovali okolo autobusových zastávok ďalej, nevšímali si skúmavé pohľady stojacich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chvíľu sme sa zabávali na chlapíkovi, ktorý sa snažil vyparkovať zo závejov. Keď sa mu to konečne podarilo, asi zhodnotil situáciu a pokúšal sa zaparkovať späť na pôvodné miesto. Pod tlakom okolitých pohľadov však nakoniec zvolil únikovú cestu hore ulicou. Tou istou cestou prišlo dole auto, zastalo na križovatke a čakalo. Cez tmavé sklá som nevidel poriadne dnu, takže nemôžem povedať ako sa šofér tváril, keď sa konečne kolóna pohla a nik ho pred seba nepustil. Viem však, ako sa tváril zdravotník, ktorý stál na zadnom nárazníku sanitky - "tisícdvestotrojky" a zaťažoval zadné, na pohľad bezdezénové, pretáčajúce sa pneumatiky. Bol naštvaný.

Radovan Kríž

Radovan Kríž

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý zamestnaný človek z Bratislavy, zaujímam sa o všetko a hlavne o hudbu.ANNOCRON - moja osobná stránka Zoznam autorových rubrík:  HudbaKultúraSpoločnosťSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu